Pravé "nefalšované" praktiky vzdelávania Rómov na Luníku IX. a ich tučné odmeny

Autor: Michal Sivák | 2.1.2020 o 16:50 | (upravené 2.1.2020 o 21:52) Karma článku: 10,02 | Prečítané:  6015x

Koncom decebra vyšlo pár nekalých praktík, ktoré sa robili na Základnej škole Luník IX,  na Podjavorinskej ulici. Vďaka skúsenosti sa môžem o ne podeliť. 

Tento blog píšem s veľkým odstupom času. Čakal som na pravú chvíľu, no nedá mi nereagovať. 

O Luníku IX  som pred tým nikdy nepočul. Vlna infomácií prišla až počas môjho štúdia na vysokej škole. Nepočul som nič pozitívne o tomto mieste len samé hejty a negatívna slová. Neveril som vlastným ušiam, že som sa vnútorne dal presvedčiť inými ľuďmi. Vnútorne som ho negatívne tiež vnímal, avšak moje oči neverili,  keď som to sám nezažil a nezazrel sám na vlastné oči. 

Podarilo sa mi prejsť výberovým konaním na pozíciu učiteľa, tútora slovenského jazyka a matematiky. Vďaka tejto práci som spoznal bližšie komunitu. Zverili mi 10 mladých ľudí, ktorých som viedol od septembra 2018  až do júna 2019. Títo mladí ľudia mi ukázali iný smer a iné zmýšľanie. Venoval som sa im naplno a inovačnými prostriedkami som sa ich snažil učiť to, čo nevedeli. Bolo toho mnoho, čo nepoznali. Táto lokalita patrí do "špičky" najchudobnejších ľudí na Slovensku. Stretával som sa s chudobou, ale aj s neprijatím. Daná komunita ma niekedy vnímala ako konkurenta alebo toho, ktorý im ide "riadiť" život. Vysvetľoval som im to, ale pochopili to až odstupom času za čo som veľmi vďačný. Postupom času som sa na Luníku IX  aklimatizoval, a bral som všetky negatívne veci športovo. Časom prichádzali krásne chvíle a situácie, ktoré vyvracali tieto negatíva. Deti za nič nemohli. 

V novembri a to presne 9. novembra som sa stal taktiež aj učiteľom materskej školy v Súkromnej Materskej školy, keďže študujem predškolskú a elementárnu pedagogiku. Táto práca v spojení s prácou dospelých ma neskutočne napĺňala. Stále ma bavila. V materskej škole som sa taktiež aklimatizoval. Ráno som učil v materskej škole, popoludní mládež a večer ma čakala škola, prednášky. 

V SMŠ som spoznal nových kolegov, ale aj úžasné deti. Na úvod by bolo asi veľmi potrebné načrtnúť, aby predstava o SMŠ bola pravdivá. Materská škola bola prepojená so Základnou školou. Naša maličká budova bola celkom na prízemí a nebola veľká. Materskú školu navštevovalo 25 detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, resp. marginalizovaných rómskych kumunít, taktiež aj deti, konkrétne z osady Mašličkovo. Ja som mal deti predškolského veku a moja úžasná kolegyňa detí od 3-4 rokov. Navzájom sme sa podporovali a práca nám išla od ruky. Riadili sme sa Štátnym vzdelávacím programom, viedli sme diagnostiku, komunikovali pravidelne s rodičmi, viedli rodičovské stretnutia, a tak deti povzbudzovali a učili tak ako mali. Práca s deťmi bola krásna a kreatívna. 

Deti sa stravovali v jedálni Základnej školy. Naša prvá desiata začínala o 9.00 hod. . Bola to každodenná rutina. Museli sme prechádzať cez Základnú školu. Stále keď som s deťmi prechádzal, všímal som si rôzne veci ako  učiteľov, žiakov a  hlavne triedy, pretože ma veľmi zaujímalo ako môže taká trieda vyzerať. Za môj necelý rok, ktorý som v SMŠ strávil, som videl rôzne veci počas našich desiaty mojich detí. Učitelia počas hodiny stáli pri zárubniach dverí, deti si skladali rôzne stavebnice, učitelia sa rozprávali a chodili fajčiť, kedy im to zachutilo. Moje vnímanie sa úplne na nich zmenilo. Sledoval som to pravidelne. Učiteľky si všimli, že v SMŠ učí muž. Nevedeli si dať do súvislosti, že práve muž. Prvý obed s mojimi deťmi bol nehorázne falošný. Učitelia zo Základnej školy vytvorili koridor a začali sa vypytovať kto som, čo som, a koľko mám rokov. Nepovedal som im o sebe pravdivé informácie, pretože pôsobili na mňa veľmi zvláštne. 

Postupom času sa z ničoho nič do mňa ubili pani kuchárky, ktoré začali intrigovať. Na pracovisku vtedy pracovalo 5 kuchárok, a ani jedna z nich nebola veľmi príjemná až na jednu a to pani vedúcu. Pani vedúca sa usmievala, pohladkala deti, a ja som ani nevedel, že potajomky ma chodí ohovárať k pani učiteľkám zo Základnej školy. Časom sa ku mne dostala informácia, že bijem deti a veľmi na ne kričím. Začala fáza vyťahovania klamstiev. Vtedy som sa nedal a odkomunikoval som si a dal som na javo, že pani kuchárka nie je na to,  aby riešila iných, ale od toho, že má variť deťom kvalitný obed. 

Počas obedov som si všimol, že poniektoré deti nemajú obed. Čudoval som sa a nevedel som pochopiť, že prečo. Myslel som si, že ak je 50 % školy hmotnej núdzi, tak aj celá škola. Bol som presvedčený o tom, že všetci majú obedy zadarmo, avšak to to tak nebolo. Rodičia museli platiť 1 euro, ktoré neviem kam šlo. Na pravidelných obedoch školy som videl minimálne 8 detí nejesť. Neviem, či to bolo 8 detí z jednej triedy alebo z celej školy. Predstavte si ten pocit, že vy si obedujete, a vzadu za vami je dieťa, ktorému škvrká v bruchu a pozerá na stôl. V tej chvíli som sa hneď postavil a rozlial naše polievky všetkým deťom, ktoré obed nedostali. Urobil som to viac krát. Čakal som, že sa učiteľky spamätajú a pochopia, že tieto deti si zaslúžia aspoň polievku, keď ich rodičia sú neschopní zaplatiť 1 euro. Verte, či nie, ani jednu to nenapadlo. Na miesto toho aby im tú polievku dali, vrieskali jedna cez druhú ako keby to boli "kričiace preteky”. 

ZRHNUTIE: 

Veľa som videl počas môjho pôsobenia, kde som mal možnosť učiť moje deti. Túto možnosť som dostal cez SGI, ale aj od nemenovanej pani "učiteľky". Veľa krát som videl pri presune do jedálne ako učitelia stoja pri dverách, rozprávajú sa a sedia si na chodbe pri káve, deti nerobia nič a ako si hlavná kuchárka jedálne dokazovala a zisťovala informácie o mne. Došlo to do konfliktu, kedy som jej vysvetlil, že ona nemá v náplni práce kontrolovať mňa a moju kolegyňu, ale VARIŤ! Na moje a kolegynine upozornenie vymenili hliníkové lyžice, pretože som sa vyjadril, že moje deti nebudú jesť s takýmto príborom, pretože je to nehygienické a neodporúčané v školskom stravovaní. Zamestnanci si jedli s pekným ozdobeným príborov. Na tejto škole pracujú ľudia, ktorí skončili len maturitu. Je ich tam oveľa viac ako sa zdá. Ich mená sú na zlatých ceduliach s motívom "versače". Nemenovaná SMŠ má v štatúte napísané, že to je SMŠ s celodennou výchovou. Opak bol pravdou. Deti chodili domov o 12:30. Kolegyne si fajčili v priestoroch školy a podobné iné kuriozity. No nikdy nezabudnem na jednu “učiteľku",ktorá deťom nadávala a správala sa neprispôsobivo k svojim a mojím deťom. Vyštartoval som po nej a upozornil. Na Vianoce dostala škola sadu kolekcií, ktoré si rozdali medzi sebou. Jednmému  dievčatku, ktorého rodičia nemali ani 1 euro, nedali zvyšný obed, ktorý sa vyhodil. Ak sa im nejaký človek nepáčil, nešiel po ich linke, tak surovo ho vyhodili zo školy. A dnes sa dopočujem ako okrádali rómske deti z normatívu, ktoré získali. Deťom nešlo nič. Za 1,5 roka si zinkasovať 89 425 eur ako odmenu ? Za akú vykonanú prácu ? Hovädá chamtivé ...

Na Luníku IX  sa nemajú veci tak ako by sa mali. Na miesto nekorektného lamentovania, by kompetentní mali navštíviť toto miesto bez ohlásenia. Nevedie sa tam výchovno - vzdelávací proces tak ako by sa mal. Tam sa nevyučuje, ale okráda na skupine najchudobnejších detí, čo je tá posledná bezcitnosť. 

SVET VŠETKÝCH DETÍ SA NÁS TÝKA !  NEBUĎME VOČI TAKÝMTO ĽUĎOM ĽAHOSTAJNÍ ! 

​Viac sa dočítate aj tu: 

1. https://kosicednes.sk/tema-dna/viac-pracovnych-uvazkov-styritisic-eur-mesacne-na-zs-na-luniku-ix-sa-dalo-dobre-zarobit/?fbclid=IwAR3c4iUs-7JK0a1iLzAtNEggGioDB3kwvCAuY0ZmyfWDBTHxmF5xn1Xcs1I 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ursula von der Leyenová

Európa sa opäť stavia na nohy

Náš svet sa za niekoľko týždňov celkom zmenil.


Už ste čítali?